Všetko prebiehalo akosi prirýchlo v porovnaní s mojou slovenskou zbierkou poviedok (Ďalší psí deň, 2013). Cítila som sa chvíľu ako v literárnom vysokorýchlostnom vlaku.
V októbri 2014 sa mi vydavateľstvo Editions du Cygne ozvalo, že ich moja poézia zaujala. Koncom novembra sme si dohodli stretnutie a uzavreli predbežnú dohodu. Dostala som mesiac na preklad vlastných básni z francúzskeho do slovenského jazyka. V skutočnosti som nikdy nerátala s možnosťou dvojjazyčnej zbierky. Obrovským prekvapením bol fakt, že mi ani slovkom nespomenuli finančnú stránku projektu. Samozrejme, poézia je menšinový žáner a vydáva sa v malom náklade 200 až 300 exemplárov, ale všetko bolo hradené vydavateľstvom.
Pri diskusii som vydavateľstvu vykreslila situáciu v literatúre na Slovensku ohľadom dotácií alebo samofinancovania kníh. Odpoveďou mi bol široký úsmev a ironické slová:
"Asi by sme aj my mali uvažovať o dotáciách..."
Vo Francúzsku je situácia iná a s dotáciami tu nerátajú ako s Božou mannou ako je tomu na Slovensku. Samozrejme, nemôžeme porovnávať úroveň kultúry vo Francúzsku a na Slovensku. O tom by som nerada rozvíjala debatu. V časoch krízy sa vždy sporí v prvom rade na kultúre.
Avšak, národ, ktorý nemá kultúru je národom ľahko manipulovateľným.
Zbierka Le silence d'une tempête/ Ticho búrky vyšla teda začiatkom januára 2015 vo Francúzsku. Nepredstieram, že to nepovažujem za úspech. Veľa autorov sa snaží svojimi rukopismi presvedčiť vydavateľstvá a len niektorí majú to šťastie. A som hrdá aj na skutočnosť, že sa Francúzi prostredníctvom mojej zbierky dostanú k slovenskému jazyku. Trošku im pripomeniem našu krajinku v srdci Európy.
Ak si ju kúpi len zopár jedincov a poznačí ich natoľko, že jej urobia reklamu a spôsobia lavínový efekt, budem rada. Francúzske vydavateľstvo mi umožnilo urobiť prvý krok na francúzskej literárnej scéne, uvidíme či prídu ďalšie.
Zbierka prišla aj na Slovensko. Vlastnými silami (veru, nie som z rodiny politika ani žiadnej známej osobnosti) som si zohnala distribútora a je možné kúpiť ju prostredníctvom Martinusu alebo Gorily. Dúfam, že slovenskú literatúru o niečo obohatí, a ak už ničím iným, tak aspoň tým, že francúzsko-slovenských kníh na Slovensku veľa nevychádza.
Prajem príjemné čítanie!