Keď sa Francúz učí slovenský jazyk

Autor: Viktoria Laurent | 11.1.2012 o 12:13 | Karma článku: 12,88 | Prečítané:  2402x

Môj manžel sa rozhodol naučiť sa slovenský jazyk. Sľúbil mi to, keď sme sa zoznámili. Ja som sa musela naučiť francúzsky jazyk, aby som tu mohla žiť. Alain sa pustil do učenia, aby mi bol bližšie a rozumel Slovákom.

Slovenský jazyk je ale veľký beťár. Skloňujeme takmer všetko, máme kopu pádov a veľa synoným. Z času na čas pri čítaní článkov krútil pobúrene hlavou nad dĺžkou niektorých viet. Kým sa dostal na koniec, zabudol, o čom bola reč na začiatku. A to nehovorím o poprehadzovaných predmetoch a podmetoch vo vetách.

Zahryzol sa do toho a núti ma rozprávať doma viac po slovensky. Každý večer máme zažitý ceremoniál. Chvíľu sa rozprávame o našom dni v práci po slovensky.

Nemálo sa pri tom nasmejeme.

„Šef zval do nas stol na obed jeden pohar vina.“

Zatvárim sa prekvapene.

„A to ste pili z toho jedného pohára každý slamkou?“

Pochopí, kde sa stala chyba:

„Ne, ne. Flasu vina.“

Často sa mu stáva, že zamení slová. Je pravda, že naše slová nemajú veľa podobného s francúzskymi a naopak.

Predčítava mi článok z učebnice. Skúšame si spolu slovnú zásobu.

„Ako sa povedia lunettes (okuliare) po slovensky?“

„Dalekolad?“

„Nooo, to by musel byť človek riadne slepý, aby musel nosiť ďalekohľad.“

 

Ale musím sa priznať, aj ja som na tom bola spočiatku takto.

Namiesto courant d´air (prievan), som používala vent courant (bežiaci vietor).

Pri učení jazykov sa dá zažiť poriadna zábava.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?