Tak veľmi... a ešte viac!

Autor: Viktoria Laurent | 14.2.2013 o 14:05 | (upravené 14.2.2013 o 14:11) Karma článku: 8,36 | Prečítané:  621x

Sedím za počítačom v práci, sama. Kolegyne sa ešte nevrátili z obedňajšej prestávky. Na okne sa trpezlivo držia kvapky dažďa. Akoby sa ani im nechcelo pohnúť. Nechcú stekať po hladkom skle a zaniknúť, zanechávajúc za sebou dlhú stopu. Sivé strechy budov na Champs-Elysées sa vlhko lesknú v dennom svetle a kúsok Eiffelovky, ktorý ponad nich vytŕča vyzerá akosi opustene. Je Valentín a napriek tomu, že mi ten "sviatok voňajúci falošnou romantikou" vôbec nesedí, aj tak by som bola najradšej s mojou láskou.

Ako mi hovorí Alain: "Valentín máme každý deň. Nemusíme čakať mesiac február."

Viem, že to nie sú len slová. Každý deň sa budí vedľa  mňa a pred odchodom do práce mi nezabudne dať pusu a pripomenúť, že ma ľúbi. Každý deň mi telefonuje do práce a piskajúcim hračkárskym telefónom mi na druhej strane oznamuje, že je to on. Nemusí sa ani predstavovať. Zatiaľ vždy spoznal môj hlas a nezapišťal do ucha žiadnej z kolegýň. Každý večer sedíme tvárou v tvár za stolom a želáme si Dobrú chuť. Niekedy, len tak pre radosť, si kúpime šampanské a spoločne sledujeme svoj odraz v bublinkách. Vychutnávame si filmy, ktoré jeden alebo druhý ešte nevidel a držíme sa za ruky ako puberťáci. Náš kocúr sa vtedy poslušne usalaší vedľa mňa a nechá sa hladkať. V podobných chvíľach ma prepadne pocit šťastia. Odrazu nechám mojim telom preniknúť ten pocit, že mi nič v živote nechýba. Trvá to len pár sekúnd. Potom vlna opadne a dostanem sa do normálneho stavu. Aby som to nezariekla... Každý večer pred spaním si želáme Dobrú noc a kým sa jeden druhému obrátime chrbtom a nastavíme sa do obľúbenej zaspávacej pozície, dáme si pusu. 

Alain má hlavu na dátumy. Na rozdiel odo mňa... Nezabúda na výročia, ani keď je pracovne v zahraničí. Vtedy mi z recepcie telefonujú: "Priniesli vám kvety." A potom sa dovalím do kancelárie s obrovskou kyticou, myknem plecom a poviem: "Dnes je výročie nášho prvého rande." Tvárim sa akoby to bolo niečo úplne obyčajné. Ale v očiach mi žiaria tisíce hviezdičiek.

Objavujeme krajiny a ľudí spoločne. Nedokážem si predstaviť dovolenku bez Alaina. Je mojim najlepším priateľom, dôverníkom. Dokáže ma kritizovať, povedať pravdu do očí, ale vždy viem, že sa kvôli tomu nesmiem hnevať.

Sme manželmi už sedem rokov a nech si hovorí kto, čo chce, ak si ľudia vzťah pestujú a nenechajú ho zvädnúť, rutina sa nedostaví. Stačí sa navzájom prekvapovať, objavovať, pestovať, vážiť, rešpektovať,... A čo vám budem rozprávať...

Ľúbim ho tak veľmi... a ešte viac!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?