Ako mi hovorí Alain: "Valentín máme každý deň. Nemusíme čakať mesiac február."
Viem, že to nie sú len slová. Každý deň sa budí vedľa mňa a pred odchodom do práce mi nezabudne dať pusu a pripomenúť, že ma ľúbi. Každý deň mi telefonuje do práce a piskajúcim hračkárskym telefónom mi na druhej strane oznamuje, že je to on. Nemusí sa ani predstavovať. Zatiaľ vždy spoznal môj hlas a nezapišťal do ucha žiadnej z kolegýň. Každý večer sedíme tvárou v tvár za stolom a želáme si Dobrú chuť. Niekedy, len tak pre radosť, si kúpime šampanské a spoločne sledujeme svoj odraz v bublinkách. Vychutnávame si filmy, ktoré jeden alebo druhý ešte nevidel a držíme sa za ruky ako puberťáci. Náš kocúr sa vtedy poslušne usalaší vedľa mňa a nechá sa hladkať. V podobných chvíľach ma prepadne pocit šťastia. Odrazu nechám mojim telom preniknúť ten pocit, že mi nič v živote nechýba. Trvá to len pár sekúnd. Potom vlna opadne a dostanem sa do normálneho stavu. Aby som to nezariekla... Každý večer pred spaním si želáme Dobrú noc a kým sa jeden druhému obrátime chrbtom a nastavíme sa do obľúbenej zaspávacej pozície, dáme si pusu.
Alain má hlavu na dátumy. Na rozdiel odo mňa... Nezabúda na výročia, ani keď je pracovne v zahraničí. Vtedy mi z recepcie telefonujú: "Priniesli vám kvety." A potom sa dovalím do kancelárie s obrovskou kyticou, myknem plecom a poviem: "Dnes je výročie nášho prvého rande." Tvárim sa akoby to bolo niečo úplne obyčajné. Ale v očiach mi žiaria tisíce hviezdičiek.
Objavujeme krajiny a ľudí spoločne. Nedokážem si predstaviť dovolenku bez Alaina. Je mojim najlepším priateľom, dôverníkom. Dokáže ma kritizovať, povedať pravdu do očí, ale vždy viem, že sa kvôli tomu nesmiem hnevať.
Sme manželmi už sedem rokov a nech si hovorí kto, čo chce, ak si ľudia vzťah pestujú a nenechajú ho zvädnúť, rutina sa nedostaví. Stačí sa navzájom prekvapovať, objavovať, pestovať, vážiť, rešpektovať,... A čo vám budem rozprávať...
Ľúbim ho tak veľmi... a ešte viac!
