Po skonzumovaní hrachového prívarku (alebo bohviečoho iného) naplnil 90 konzerv 30 gramami svojho h...a a nalepil na to etiketu vo viacerých jazykoch. V roku 1961 umelec určil cenu jednej konzervy na 30 gramov zlata. Odvtedy?
Po smrti Manzoniho, ako je tomu obyčajne, sa cena vyšplhala vďaka rozvážnym obchodníkom s umením. Niektoré z konzerv dosiahli cenu až 3000 gramov zlata. Toto « vážne » umelecké dielo sa napriek výsmechu dostalo na trh umenia.
Hrdza však neobišla ani tieto umelecké konzervy a niektoré z nich vybuchli. Čo napodiv vôbec neznížilo ich cenu.
V roku 1998 dánske múzeum malo s jednou z konzerv vážny problém. Začala tiecť. Zberateľ, ktorý konzervu zapožičal múzeu žiadal najskôr odškodnenie, ale nakoniec nejaký štedrý umelec za konzervu zaplatil 30 000 EUR zberateľovi a daroval ju múzeu.
Analýza preukázala, že v konzerve sa naozaj nachádzali exkrementy. Nevie sa, či ľudské alebo zvieracie.
S týmto umeleckým dielom sú len starosti. Niektorí zberatelia ho dávajú do chladničky zo strachu, aby nezačala vytekať, niektorí ju zahodia kvôli smradu.
Mimochodom, bola preukázaná hodnota aj tých konzerv, z ktorých obsah vytekal. Vraj sa jedná o prirodzenú súčasť diela. Nič to nemení na hodnote, ktorá je dnes zhruba 30 500 EUR za jednu konzervu.
Piero Manzoni chcel « Ho...m umelca » objaviť mytologické zdroje a pochopiť autentické a univerzálne hodnoty. Jeho dielo je považované za kritiku masovej produkcie a konzumerizmu, ktoré zmenili taliansku spoločnosť.
Nuž, moderné umenie nemá hraníc. Takže hor sa k tvorbe. Ale odporúčam radšej iné prostriedky umeleckého vyjadrenia sa…