Keď sa Francúz učí slovenský jazyk

Autor: Viktoria Laurent | 11.1.2012 o 12:13 | Karma článku: 12,88 | Prečítané:  2389x

Môj manžel sa rozhodol naučiť sa slovenský jazyk. Sľúbil mi to, keď sme sa zoznámili. Ja som sa musela naučiť francúzsky jazyk, aby som tu mohla žiť. Alain sa pustil do učenia, aby mi bol bližšie a rozumel Slovákom.

Slovenský jazyk je ale veľký beťár. Skloňujeme takmer všetko, máme kopu pádov a veľa synoným. Z času na čas pri čítaní článkov krútil pobúrene hlavou nad dĺžkou niektorých viet. Kým sa dostal na koniec, zabudol, o čom bola reč na začiatku. A to nehovorím o poprehadzovaných predmetoch a podmetoch vo vetách.

Zahryzol sa do toho a núti ma rozprávať doma viac po slovensky. Každý večer máme zažitý ceremoniál. Chvíľu sa rozprávame o našom dni v práci po slovensky.

Nemálo sa pri tom nasmejeme.

„Šef zval do nas stol na obed jeden pohar vina.“

Zatvárim sa prekvapene.

„A to ste pili z toho jedného pohára každý slamkou?“

Pochopí, kde sa stala chyba:

„Ne, ne. Flasu vina.“

Často sa mu stáva, že zamení slová. Je pravda, že naše slová nemajú veľa podobného s francúzskymi a naopak.

Predčítava mi článok z učebnice. Skúšame si spolu slovnú zásobu.

„Ako sa povedia lunettes (okuliare) po slovensky?“

„Dalekolad?“

„Nooo, to by musel byť človek riadne slepý, aby musel nosiť ďalekohľad.“

 

Ale musím sa priznať, aj ja som na tom bola spočiatku takto.

Namiesto courant d´air (prievan), som používala vent courant (bežiaci vietor).

Pri učení jazykov sa dá zažiť poriadna zábava.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?