Slovenský jazyk je ale veľký beťár. Skloňujeme takmer všetko, máme kopu pádov a veľa synoným. Z času na čas pri čítaní článkov krútil pobúrene hlavou nad dĺžkou niektorých viet. Kým sa dostal na koniec, zabudol, o čom bola reč na začiatku. A to nehovorím o poprehadzovaných predmetoch a podmetoch vo vetách.
Zahryzol sa do toho a núti ma rozprávať doma viac po slovensky. Každý večer máme zažitý ceremoniál. Chvíľu sa rozprávame o našom dni v práci po slovensky.
Nemálo sa pri tom nasmejeme.
„Šef zval do nas stol na obed jeden pohar vina.“
Zatvárim sa prekvapene.
„A to ste pili z toho jedného pohára každý slamkou?“
Pochopí, kde sa stala chyba:
„Ne, ne. Flasu vina.“
Často sa mu stáva, že zamení slová. Je pravda, že naše slová nemajú veľa podobného s francúzskymi a naopak.
Predčítava mi článok z učebnice. Skúšame si spolu slovnú zásobu.
„Ako sa povedia lunettes (okuliare) po slovensky?“
„Dalekolad?“
„Nooo, to by musel byť človek riadne slepý, aby musel nosiť ďalekohľad.“
Ale musím sa priznať, aj ja som na tom bola spočiatku takto.
Namiesto courant d´air (prievan), som používala vent courant (bežiaci vietor).
Pri učení jazykov sa dá zažiť poriadna zábava.
